reklama

Budúcnosť potrebuje lesníkov

V časoch krízy si začíname všímať a uvedomovať veci, ktoré sú naozaj dôležité. V časoch kríz sa ukazujú kritické články vo fungovaní spoločnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Znova si začíname uvedomovať pravý význam slov. Znova nadobúdame rešpekt. K zdravotníkom, vedcom, farmárom, učiteľom ...

Nečinnosť nie je riešením

Aj aktuálna „koronakríza“ nám ukazuje, že otázkou nie je, či dokážeme zachrániť našu planétu. Tá si poradí aj bez nás. Otázkou je, či dokážeme zachrániť sami seba na tejto planéte. Práve preto je otázka hľadania súladu človeka s jeho životným prostredím zásadná. A práve preto je zrejmé, že nečinnosť nie je riešením.

Lesy sú jedny z najkomplexnejších a najvzácnejších ekosystémov na našej planéte. Majú zásadný význam pre zachovanie a rozvoj ľudskej spoločnosti. Aj dnes, pri proklamovaných riešeniach vyzývajúcich na transformáciu našej spoločnosti na modernejšiu, udržateľnejšiu a odolnejšiu. So zdravými ľuďmi a prostredím. S udržateľným a inkluzívnym hospodárstvom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lesy sú kľúčom k riešeniu výziev i kríz

Prečo potom súčasná spoločnosť stále nedokáže doceniť význam práce tých, ktorí už po celé generácie zachovávajú toto nenahraditeľné prírodné bohatstvo – teda lesníkov? Keďže sú to práve lesní hospodári, ktorí dnes „držia kľúč od dverí udržateľného rozvoja“ čeliac pritom v prvej línii dopadom klimatickej krízy. Avšak namiesto ocenenia svojej práce a chápania ich zložitej situácie sú často práve oni obviňovaní z vecí, ktoré sú zväčša už len dôsledkom tejto krízy.

Naozaj stačia fotografie údajných „rozsiahlych holorubov“ v lesoch našich národných parkov? Nie je lepšie zamyslieť sa? Ako a prečo tieto „holiny“ vlastne vznikli? Dalo sa tomu predísť? Dôležité je vedieť, že tu ide o pôsobenie iného činiteľa ako človeka. Zväčša silného vetra, ktorému stromy podľahli. Činnosť človeka prišla až následne – lesný hospodár odstránil polámané a vyvrátené stromy, pretože mu to prikazuje zákon, rovnako ako aj následnú obnovu týchto plôch, či už zalesnením alebo využitím prirodzenej obnovy (pochopiteľne, s prihliadnutím na dôležitosť ochrany prírody na tomto území).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bez-zásah má zmysel v pralesoch, inde je skôr rizikom

Je zrejmé, že primárnym motívom takejto kalamitnej ťažby je ochrana zvyšných lesov (pred podkôrnym hmyzom, požiarom), nie okamžité získanie drevnej suroviny. I keď sa prirodzené lesy vyznačujú vyššou odolnosťou, extrémny vietor spôsobuje kalamity tak v týchto lesoch, ako aj v lesoch zmenených. Človekom zmenené a ovplyvnené lesy sú aj súčasťou našich národných parkov. Preto tieto národné parky nie sú a nikdy neboli výhradne bez‑zásahovými územiami. Pretože bez-zásah a ponechávanie kalamitného dreva v zmenených a nepôvodných lesných spoločenstvách by boli skôr rizikom, ako na prospech. Aj pre biodiverzitu. Lepší spôsob je aktívnym prístupom lesného hospodára prinavrátiť týmto spoločenstvám prirodzený charakter a odolnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Lesy sú imunitným systémom, ktorý nás chráni

Hovorí sa, že lesy sú pľúcami našej planéty. Sú. Sú však ďaleko viac. Sú imunitným systémom, ktorý nás chráni – pred katastrofami, chorobami, chudobou a dokonca i ozbrojenými konfliktmi. Vedeli by o tom rozprávať ľudia z regiónov subsaharskej Afriky, kde po zalesnení území v rámci projektu „Great Green Wall“ prišlo k eliminácii pôsobenia obávanej teroristickej skupiny. Sú zároveň obličkami našej planéty, ktoré zadržiavajú a filtrujú zrážky do čoraz vzácnejších zdrojov pitnej vody. Sú povrchovou ochranou – akousi pokožkou, ktorá chráni pôdu, zabraňuje jej erózii, vysušeniu a degradácii. Sú zdrojom biologickej rozmanitosti a tým aj jedinečnej genetickej výbavy. A sú chrbticou zeleného hospodárstva, ktorému poskytujú drevo – obnoviteľnú surovinu, ako aj spektrum nedrevných produktov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Drevo je a vždy bolo súčasťou života človeka. A v nemalej miere prispelo k rozvoju ľudskej spoločnosti. Bez dreva, potrebného na stavbu lodí, by ľudstvo nezažilo svoju slávnu éru objavovania nových zámorských svetov, čo viedlo pred storočiami k zásadnému pozdvihnutiu úrovne poznatkov vtedajšej spoločnosti. Bez dreva, tak potrebného v stredovekom baníctve, by sa časť horného Uhorska na istý čas nestala vďaka ťažbe vzácnych kovov jedným z najrozvinutejších regiónov rakúskej monarchie.

Iste, tento historický vývoj prinášal so sebou aj negatíva. Asi ako každá oblasť ľudskej činnosti znamenajúca pokrok. Avšak aj z dnešného pohľadu zásadným úspechom vtedajšej spoločnosti bolo, že si už v tom čase (pred takmer 500 rokmi) uvedomovala kľúčovú potrebu zachovania lesov. A nielen to. Prostredníctvom vtedajších osvietených panovníkov aj stanovila zákonné normy (Maximiliánov, 1565, a Tereziánsky, 1769, lesný poriadok) a zriadila vzdelávacie inštitúcie (výučba lesníckych predmetov na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici od 1770) na dosiahnutie tohto cieľa. Áno, také staré sú korene kodifikácie systematického hospodárenia v lesoch. Nemali by sme zabúdať, že tieto historické udalosti sa viažu na naše územie.

Prechod z fosílnej na zelenú ekonomiku? Bez dreva to nepôjde

Aj tieto historické skutočnosti sú dôvodom, prečo sa lesníctvo považuje za jedno z prvých odvetví ľudskej činnosti, kde sa začali pravidelne objavovať i prakticky uplatňovať myšlienky trvalej udržateľnosti. Dávno pred globalizáciou. Už vtedy sa totiž požiadavka na trvalosť produkcie dreva spájala s otázkou ekologickej stability lesných porastov.

Nejde však iba o slávnu históriu, či minulosť. Bez lesov, ich ochrany a využívania produktov a služieb, ktoré poskytujú, sa ľudstvo ani dnes nedokáže postaviť novým výzvam. Výzve prerodu na takú spoločnosť, ktorá bude rešpektovať a chrániť svoje životné prostredie. A zároveň umožní pokrok vrátane fungujúceho hospodárstva. Takého, ktoré nebude hrozbou pre existenciu ľudstva, ale naopak túto existenciu podporí. Najmä vo vidieckych oblastiach, ktoré sú také citlivé a zraniteľné. Pretože drevo je obnoviteľná, všestranná a environmentálne akceptovateľná surovina. Dôležitá pre zelené, či obehové hospodárstvo. Dôležitá pre ochranu klímy, pretože dokáže viazať uhlík – nielen ako hmota v živom strome, ale aj ako výrobok z dreva. A podľa najnovších poznatkov využiteľná aj pri výrobe rôznych sofistikovaných bio-materiálov „tretej generácie“, ktoré dokážu nahradiť napr. plasty.

Lesníctvo, ako každá ľudská aktivita, je súčasťou komplexnejšieho systému a vyvíja sa v čase. Pod tlakom celospoločenského dopytu prišlo pred 100-150 rokmi v niektorých európskych krajinách k zvýšeniu podielu smreka v lesných porastoch – aj v lokalitách, kde táto drevina nebola stanovištne pôvodná. Následkom toho vznikli nepôvodné smrekové porasty v nižších polohách, ktoré dnes obzvlášť nie sú odolné voči pôsobeniu škodlivých činiteľov. To je v podmienkach prebiehajúcej klimatickej zmeny zásadný problém. Pripisovať však všetku vinu za zlý stav a slabú odolnosť našich či európskych lesov „smrekománii“ spred storočia by bolo krátkozraké a nesprávne. Najmä ak sme svedkami nebývalého rozpadu horských smrečín, kde je smrek pôvodnou drevinou. Alebo bučín v bukovom vegetačnom stupni. O „náhlom“ odumieraní tisícročných sekvojí v Amerike a baobabov v Afrike ani nehovoriac. To všetko poukazuje na značne komplexnejší problém zmeny životného prostredia na našej planéte.

Odpoveďou je udržateľné a multifunkčné lesníctvo

Pre lesného hospodára to znamená neľahkú situáciu. Vietor, sucho, prívalový dážď, hmyz tu boli aj v minulosti. Avšak nie v takom rozsahu, intenzite a frekvencii, ako je tomu dnes. Naviac, nie v situácii enormného celospoločenského tlaku odzrkadľujúceho mnohé, často protichodné požiadavky ľudí na využívanie lesov. Nie v ťažkej ekonomickej situácii lesníckych subjektov, akej dnes čelia. Adaptácia lesov na meniacu sa klímu, ktorá je na ich pleciach, totiž niečo stojí. Situácia na trhoch s drevom je nepriaznivá. Kľúčovou požiadavkou je zabezpečenie nepretržitej existencie lesa aj v takýchto podmienkach. Bude to na prospech nielen pre trhy s drevom a bio‑ekonomiku, ale aj pre biodiverzitu a mnohé iné ekosystémové služby, ktoré lesy poskytujú.

Lesnícki experti to vedia dávno. Aj to, že primeraná orientácia na prírode blízke hospodárenie v lese je v princípe tou správnou cestou. Preto sa už pomerne dlhý čas venujú skúmaniu a uplatňovaniu tohto konceptu aj v našich podmienkach. Učiac sa pritom z prírodných procesov prebiehajúcich v pralesoch a prírodných lesoch, ktorých vzácne fragmenty sa na Slovensku stále zachovali (mnohé práve vďaka iniciatíve samotných lesníkov). Avšak uvedomujúc si potreby a požiadavky takmer osem miliardovej svetovej ľudskej populácie je zrejmé, že na toto riešenie nemôžeme nazerať ako na univerzálne.

Riešenie spočíva v dvoch slovách – udržateľnosť a multifunkčnosť. V tom totiž spočíva podstata lesníctva. V trvalosti. V komplexnosti nazerania na lesy. V schopnosti uvedomenia si zložitosti lesného ekosystému. Kde každý zásah človeka má dopad ďaleko do budúcnosti a na mnohé iné systémy. V schopnosti uvedomenia si neoddeliteľnosti environmentálnej, sociálnej a ekonomickej zložky vzťahu človeka k prírode. V neustálom hľadaní rovnováhy v tomto dynamickom vzťahu. Iba tak je možné pochopiť možnosti a limity, ktoré lesné ekosystémy a lesníctvo, to udržateľné a multifunkčné, v skutočnosti majú. Nerešpektovanie týchto princípov nás privedie na cestu povrchných a čiernobielych riešení, ktoré nefungujú a nikdy fungovať nebudú.

Autor je predsedom Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov, najvyššie postaveného telesa v systéme OSN, ktoré sa zaoberá agendou svetových lesov.

Boris Greguška

Boris Greguška

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Lesník a diplomat. Narodil sa v Trnave. Lesníctvo začal študovať ako štrnásťročný na strednej škole v Banskej Štiavnici. Ing. a PhD. z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Dlhoročný štátny radca na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Zastupuje Slovensko v množstve medzinárodných organizácií a procesov vrátane Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Pôsobil na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli. Viedol Európsku úniu a jej členské štáty v globálnych rokovaniach o ochrane a udržateľnom rozvoji svetových lesov počas slovenského a maltského predsedníctva v Rade Európskej únie. Podieľal sa aktívne na tvorbe rezolúcií z madridskej (2015) a bratislavskej (2021) konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe (FOREST EUROPE). V rokoch 2018 až 2020 pôsobil vo funkcii predsedu Fóra o lesoch Organizácie Spojených národov, najvyššie postaveného telesa v systéme OSN, ktoré sa zaoberá agendou svetových lesov. Zoznam autorových rubrík:  Životné prostredieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu