Nech je pre nás Plán obnovy a odolnosti mementom

Autor: Boris Greguška | 24.6.2021 o 4:29 | (upravené 9.7.2021 o 8:52) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  510x

Ochrana lesov nie je alternatívou. Je to nevyhnutnosť. Aktuálne schválený Plán obnovy a odolnosti Slovenska je učebnicovým príkladom nepochopenia významu lesov pre spoločnosť. Veľmi drahým príkladom. Alebo malo ísť o zámer?

Les ako nástroj boja proti pandémii

Medzi zdravými lesmi a zdravými ľuďmi existuje úzky vzťah. Zdravé lesy napríklad výrazne znižujú riziko budúcich pandémií. Okrem toho lesy zohrávajú významnú úlohu pri úplnej obnove spoločnosti, ktorú už pandémia zasiahla. Tento názor nedávno prezentovala Organizácia Spojených národov (1).

Má to však háčik. Aby spoločnosť mohla dosiahnuť takýto, pre ňu priaznivý stav – teda, keď lesy pôsobia v jej prospech ako akési „záchranné koleso“ odvracajúce nastúpený trend našej seba-deštrukcie – je potrebné poznať a vziať do úvahy ich úplnú hodnotu. Totiž iba tak budeme schopní prijímať správne rozhodnutia.

Úplnú hodnotu znamená hodnotu celého spektra funkcií, ktoré lesy plnia pre spoločnosť. Sú zdrojom dreva, chránia pôdu, vodu a klímu, sú domovom rastlín a živočíchov. Sú zdrojom zelených pracovných miest na vidieku a zdravého životného prostredia človeka. Práve preto OSN sformulovala odporúčanie pre svoje členské krajiny a síce, aby investície do starostlivosti o lesy, teda inými slovami do trvalo udržateľného lesníctva, boli súčasťou národných plánov a stratégií obnovy spoločnosti po pandémii. Majúc na zreteli nemenej dôležitý fakt a síce, že väčšina ekosystémových služieb, ktoré lesy poskytujú, nie je stále finančne realizovaná na trhu (teda spoločnosť za ne de facto neplatí). Avšak ich význam pre zelenú transformáciu je zásadný.

Trojuholník: ekosystém – bio-ekonomika – ľudia

Je už dávnejšie známe, že autori slovenského plánu obnovy a odolnosti nevideli a nevidia dôvody, prečo by malo lesníctvo zohrávať zásadnú úlohu v tomto dokumente. V dokumente, ktorý by mal byť strategický pre obnovu našej spoločnosti a jej transformáciu na iný, výrazne vyšší level. Ktorý by mal byť vlajkovou loďou strategickej modernizácie a zelenej transformácie Slovenska. Namiesto toho tvorcovia tohto dokumentu uvádzajú, že „investície do zvyšujúcej odolnosti ekosystémov budú hradené najmä na majetkové vyrovnanie sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov, ktoré majú prejsť pod Štátnu ochranu prírody SR a na nich sa zvýši podiel bez‑zásahových území.

Nuž ... Svet je v pohybe. Veľa času na našu záchranu už nemáme. Zelený rast a ochrana životného prostredia sú nevyhnutnosťou. Najvyspelejšie mozgy sveta hľadajú riešenia ako byť ešte viac v súlade s prírodou. Hľadajú cestu ekonomického rastu, ktorý umožní a podporí existenciu rapídne narastajúcej populácie ľudstva. A nie, že bude túto existenciu ohrozovať ďalším ničením životného prostredia. Vedci postupne prichádzajú na to, že lesy a produkty a služby, ktoré poskytujú, zohrávajú v tomto úsilí ešte zásadnejšiu úlohu, ako sa pôvodne predpokladalo. Napr. drevo, obnoviteľná surovina. Tradične vnímaná ako materiál na stavbu budov, či surovina na výrobu nábytku alebo papiera. Podľa najnovších poznatkov však aj ako základ pre výrobu bio-materiálov ako náhrady plastov. Ako základ pre sofistikované materiály v textilnom priemysle, medicíne, či dokonca pri výrobe komponentov high-tech zariadení, akými sú vesmírne družice (2). Jednoducho všade tam, kde potrebujeme eliminovať našu uhlíkovú stopu a biologicky ťažko odbúrateľný odpad. A to potrebujeme prakticky všade. Najnovšie už aj vo vesmíre.

Takýto výskum a vývoj sa považuje za moderný a je sprevádzanými masívnymi investíciami. A keďže títo vedci si uvedomujú potenciálne negatívny dopad zvýšeného dopytu po dreve na lesy a ich biodiverzitu a ďalšie ekosystémové služby, tak do tejto diskusie prizvú lesníckych odborníkov a odborníkov z oblasti ekológie, aby sa s nimi bavili o možnostiach a limitoch lesných ekosystémov. Teda o tom, čo dokáže ponúknuť tzv. trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch, inými slovami rozumné, trvalé a vyvážené využívanie lesov rešpektujúce potrebu ich ochrany a zachovania pre budúce generácie. Nepochybne vrátane zachovania biodiverzity, ktorá je zárukou bezpečnosti a trvalosti produkcie ekosystémov a tým celého nášho bytia. Presne toto sa deje v najvyspelejších ekonomikách a najmodernejších spoločnostiach. Takto to tam funguje!

Namiesto očakávanej transformácie podpora stredovekých remesiel

Že ste o tom nevedeli? No, niet divu. V krajine, kde je akákoľvek diskusia o ochrane lesov zúžená na otázku, či máme ešte viac rozširovať chránené územia s bez-zásahovým režimom alebo nie. Kde ideovým zámerom vo vzťahu k vidieku, lesom a drevu v – údajne – zásadnom transformačnom dokumente našich čias by mala byť podpora služieb pre „mäkký turizmus” ako sú píšťalkárstvo, prútenkárstvo, metliarstvo, rezbárstvo. Remeslá, ktoré dominovali lokálnym ekonomikám niekedy v stredoveku.

Namiesto toho, aby sme umožnili našim vidieckym oblastiam využiť svoj potenciál a generovať ozajstnú „zelenú“ pridanú hodnotu a pracovné miesta, tak vytvárame systém, ktorý si naopak vyžiada (pravdepodobne) dlhodobé napojenie na verejné financie, aby sme udržali aký-taký sociálny status ľudí na vidieku. Ak je to tak, tak je to plytvanie zdrojmi, nespravodlivé voči ľuďom na vidieku a – čo je najdôležitejšie – so skutočným zeleným rastom to má pramálo spoločné. Absurdne potom vyznievajú vyjadrenia jeho autorov, že Plán obnovy by nemal slúžiť na „prejedanie“ peňazí, ale na systémovú modernizáciu a naštartovanie zelenej transformácie.

Iste, niekto by mohol namietať – veď predsa potrebujeme chrániť biodiverzitu. Ale veď o tom celý čas hovoríme! Rešpektujme bez-zásah v našich vzácnych zvyškoch pralesov. Pristupujme citlivo a aktívne k manažovaniu biodiverzity v územiach ovplyvnených ľudskou činnosťou (takých je drvivá väčšina), najmä tam, kde hrozí jej rozvrat, napr. formou prírode blízkeho pestovania lesov. Toto prispeje k trvalej udržateľnosti celého systému. Ale nevymýšľajme si chránené územia, nevyrábajme a nenaháňajme „bez-zásahové“ hektáre tam, kde nie sú. Pretože o pár rokov už budeme plakať nielen nad našou neschopnosťou zabezpečiť si potravinovú sebestačnosť, ale aj nad neschopnosťou zabezpečiť si „zelenú sebestačnosť“ ako zdroja zeleného rastu. Kde udržateľné lesníctvo zohráva zásadnú úlohu. Vrcholom absurdností je, že sa tak môže stať práve pod zámienkou plnenia „zelených“ cieľov.

Moderné riešenia nespočívajú v prevzatí kontroly nad súkromným majetkom

Zámerom štátu je vykupovať lesy v chránených územiach, ktoré sú v súkromnom vlastníctve. A vyčleniť nato z verejných zdrojov 1,2 mil. eur. Tvorcovia plánu obnovy to nazvali „majetkovým vyrovnaním“. Keď už má Plán obnovy ambíciu o nejaké majetkové vyrovnanie, prečo potom nerieši toľko krát zdôrazňované a ústavou garantované právo súkromných vlastníkov pôdy na finančnú kompenzáciu ujmy vyplývajúcej z obmedzení ochrany prírody? Namiesto kompenzácií chce pozemky od nich odkúpiť do štátneho vlastníctva. Ako a hlavne prečo? Odhliadnuc od toho, že ide o mimoriadne zložitý a časovo náročný administratívny proces s nejasným koncom, aký to má zmysel? Na štatúte chránených území a povinnosti rešpektovať ho (teda chrániť prírodu) sa tým nič nezmení. Pre nikoho.

Ak už má niekto obavy o vymáhateľnosť práva (i toho environmentálneho) v našej krajine, dá sa to pochopiť. Avšak riešenia 21. storočia nespočívajú v prevzatí kontroly nad súkromným majetkom! Riešenia spočívajú v rešpektovaní práv všetkých jednotlivcov! Miestnych ľudí, samospráv, ochrancov prírody, súkromných vlastníkov lesov a pôdy. Vrátane ich majetkových práv! Lesy nie sú diaľnica! Vykúpime pozemky a máme pokoj. Postavíme cestu a región prosperuje. Nie, neprosperuje. Na to treba omnoho viac.

Na to treba iné riešenia. Také, ktorých povahovými črtami sú spolupráca, participácia a transparentnosť. Dohoda všetkých zainteresovaných strán založená na odbornom dialógu a vedomostiach. Nielen vedomostiach vedcov, praktikov a tvorcov politík a plánov obnovy, ale aj vedomostiach miestnych ľudí, ktorí reálne a často po stáročia hospodária na pôde a starajú sa o prírodu a krajinu. Práve ich poznatky a skúsenosti sú jedinečné. Nie je možné ich ničím nahradiť. Títo ľudia musia byť zapojení do rozhodovania a nie byť z neho vylúčení. Nazýva sa to inklúzia. Tieto podmienky je potrebné dodržať bez ohľadu na to, ktorá organizácia alebo organizácie spravujú naše národné parky. Toto je zárukou fungujúceho systému. Toto je znakom modernej, vyspelej a demokratickej spoločnosti. Toto chcú od nás európske a medzinárodné inštitúcie.

 

Tento článok vyjadruje osobné názory jeho autora. Článok nie je možné interpretovať ako stanovisko akejkoľvek verejnej inštitúcie.

__________

(1)United Nations Forum on Forests, 2021, https://www.un.org/esa/forests/wp-content/uploads/2021/05/UNFF16-Chair-Summary-Advance-Unedited.pdf

(2) https://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/europska-vesmirna-agentura-na-obeznu-drahu-bude-vypusteny-dreveny-satelit

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Slovákom v závere uleteli terče aj medaila. Varga: Chýbalo nám šťastie

Erik Varga a Zuzana Rehák Štefečeková obsadili štvrté miesto.

Víkendový výber: Aj antivaxer sa dá presvedčiť na očkovanie

Pravidelná dávka víkendového čítania.


Už ste čítali?